Padlašový výber - Popo

Ked som zacala spievat v PV, boli sme styria: Pigos - gitara, Tuky - basa, Popo - bicie a ja - spev.

Dnes by som chcela napisat nieco o obdobi, ked s nami hral Popo, aj ked je to pre mna dost tazke. Popa som v podstate nikdy poriadne nepoznala, hoci som ho mala celkom rada. Nebola v nom ani stipka agresivity a jeho poznamky na skuskach boli vzdy k veci. Pacil sa mi jeho styl hrania, ale najradsej som mala jeho cinsku cinelu.

Bolo to aj dost davno, co s nami hraval a v kapele sa dlho neohrial. Mal jeden velky problem - alkohol. Hoci neviem, ci vobec mozem pisat o niekoho problemoch, ale budis. Aj toto sme zazili.

Obdobie s Popom bolo akesi ine. Na jednej strane boli chlapi so vsetkymi svojimi tajnostami a problemami ku ktorym som ja mala Zuza, ako ma volali, nemala pristup. Na druhej strane som bola ja so svojimi naivnymi prejavmi. Chlapi vtedy radi zurovali a ja som do toho nesmela a ani nevedela kecat.

Po vystupeni v Pezinku nas cakalo vystupovanie v Banskej Bystrici. Den pred hranim sme sa dohodli, ze sa stretneme o 8.00 pred Rubigallom (stiavnickym kulturakom). Ked som tam ale prisla, nik z chlapov tam nebol. Napadlo ma ist sa pozriet do skusobne a nasla som tam Tukyho spiaceho na stolickach. Tak som sa dozvedela, ze chlapi den predtym zurovali a on zostal pre istotu spat na skusobni, aby nezaspal. Kym sa umyval, telefonovala som Popovi. Odvrkol mi, ze co ho volam na nejake vystupovanie, ze on musi kalat drevo. Oblial ma studeny pot. Pre Pigosa sme museli ist osobne, pretoze telefon nemal. Nastastie byva nad namestim. Nikdy v zivote na man nestekalo naraz tolko psov ako u neho. Miso samozrejme nevedel kolka bije, ale videl Tukyho a nejako podvedome s nami zisiel dole. Tym sa ale strapacia neskoncila. Bolo treba pobalit bicie a ulozit ich do auta. Kto to nikdy nerobil, nema predstavu, co som prezivala. Nastastie sme vsetko odohrali v poriadku a chlapi, ako vzdy boli frajeri.

No nie vzdy to dopadlo tak dobre. Myslim, ze niekedy v auguste 1996 som zazila asi najhorsie vystupenie v mojom zivote. Huritan - obrovsky festival, na ktory prislo do Stiavnice tisicky ludi. Bol to moj prvy velky koncert. Hralo sa na amfiteatri a smola bola, ze sa prihnala burka. Kym sme cakali na jej koniec, chlapi sa stihli opit. Hrozne. Vysla som na podium, predomnou stena tisicky tvari a za mnou pohodak Tuky, driemajuci Pigos a Popo, ktory ledva sedel na stolicke za bicimi. Pigos asi netusil, co hra a Popo sa netriafal na bicie. Bola som tak vystrasena, ze som vobec nevnimala co sa deje. Prebrala som sa az na konci vystupenia. Na moje prekvapenie za mnou pribehol Marian Ciz, cely nadseny ake to bolo perfektne.

Stala som pri okne a pozerala ako prsi, ked mi prisiel Tuky vycitat, ze som sa na javisku ani neusmiala. Prvykrat sme sa pohadali. Vsetky tie hodiny skusania boli zmarene koli ich opilosti a vina bola hodena na mna. Nuz, este som nedokazala spievat za akychkolvek podmienok.

Ak si dobre pamatam, bolo to Popove posledne vystupenie s nasou kapelou.

http://www.writingcampus.com/blog/865

Technorati Tags: Misc Topics Padlášový výber slovenský jazz Banská Štiavnica Huritan

Vote Result

Score: 0.0, Votes: 0